V bývalej záujmovo-brannej organizácii Zväzarm sa dobrovoľne združovala viac ako desiatka záujmových, športových a branných organizácií ako napríklad letci, radisti, modelári, potápači, kynológovia, motoristi a samozrejme aj strelci. V tejto záujmovej činnosti aktívne pôsobilo a do rôznych strelecko-športových sa pravideľne zapájalo veľa príslušníkov záložno-veliteľského zboru vtedajšej československej armády.

Pre prácu so zálohami v Zväzarme dostal Ústredný výbor Zväzarmu Praha za úlohu založiť Kluby dôstojníkov a práporčíkov v zálohe (ďalej KDPZ) v období rokov 1964 až 1968. Z podnetu ÚV Zväzarmu tak bolo v roku 1966 v Československu založených 8 KDPZ, z toho dva na Slovensku - jeden v Košiciach a jeden v Bratislave (neoficiálny vznik klubu v Bratislave siaha až do roku 1964).

Po založení a zaktivizovaní prvých ôsmych klubov KDPZ v ČSSR, sa uskutočnil v roku 1968 v Prahe 1. celoštátny aktív KDPZ, na ktorom bol za predsedu organizácie zvolený plk. v z. Emil Vízner z Bratislavy.

Kluby KDPZ vznikali najmä v priemyselných podnikoch a okresoch, napr. Žiar nad Hronom, VSŽ Košice, ZŤS Dubnica nad Váhom, CHZJD Bratislava, LIAZ Veľký Krtíš, Slovakofarma Hlohovec, Považská Bystrica, Komárno, Rimavská Sobota, atď. Členovia KDPZ začali pracovať vo výcvikových centrách brancov ako náčelníci a inštruktori, napr. v Prešove, Trenčíne, Dolnom Kubíne, Žiline, Martine, Dubnici nad Váhom, Nových Zámkoch, atď.

V oblasti medzinárodnej spolupráce boli uskutočnované spoločné akcie predovšetkým s partnermi z Poľska, Maďarska a Ukrajiny.

Napriek zložitej vnútornej i zahraničnej politickej situácii v roku 1969 KDPZ pokračovali aj nadaľej vo svojej záujmovej činnosti i v úzkej spolupráci s armádou. Konkrétne s VVVO, vojenskými útvarmi, krajskými a okresnými vojenskými správami a vojenskými školami napr. v Košiciach, Banskej Bystrici, Leviciach, Michalovciach, Kežmarku, Prešove, Malackách, Seredi a v ďalších mestách.

Pre zaujímavosť, zo štatistických údajov z roku 1982 vyplynulo, že organizácia zastrešovala na Slovensku 274 klubov a v nich organizovaných 13200 členov.

Po Nežnej revolúcii sa Zväzarm 24. marca 1990 pretransformoval na Združenie technických športov a činností (ZTŠČ). Následne po rozdelení federácie vzniklo v roku 1992 Združenie technických a športových činností na Slovensku. Jeho súčasťou bol aj Zväz branných činností, z ktorého postupne vznikli samostatné zväzy – Zväz civilnej ochrany, Zväz branných a technických činností a tiež Zväz vojakov v zálohe.

Po osamostatnení Slovenska v roku 1993 sa uskutočnil I. snem Zväzu vojakov v zálohe v Tajove a za predsedu bol zvolený Miroslav Jánoš. V tom roku sa uskutočnil vo vojenskom výcvikovom priestore na Tureckom vrchu aj prvý ročník vlastnej zväzovej streleckej súťaže pod názvom Strelecký viacboj.

Okrem športovej činnosti, bol zväz od svojej transformácie aktívny aj na poli medzinárodnej spolupráce. Už v roku 1993 sa stal členom medzinárodnej organizácie vojakov v zálohe krajín strednej Európy Gamingská iniciatíva (nazvanej podľa rakúskeho mesta Gaming) a od roku 1999 asociovaným členom celosvetovej medzinárodnej organizácie vojakov v zálohe CIOR.

Po tom, ako na vlastnú žiadosť na VIII. sneme SZVvZ v októbri 2019 v Budmericiach odstúpil z funkcie prezidenta zväzu mjr. v z. Miroslav Jánoš, došlo k výraznejšej organizačnej prestavbe zväzu. Do funkcie bol zvolený súčasný prezident zväzu kpt. v. v. Ing. Michal Kvanta.

Príchodom nového prezidenta do funkcie získal zväz väčšiu dynamiku rozvoja a začal lepšie reagovať na prichádzajúce spoločenské a politické zmeny doma i vo svete. Spoločne s viceprezidentom pre marketing a komunikáciu Ing. Rastislavom Maršálkom a viceprezidentom pre zahraničnú činnosť Ing. Ladislavom Balázsom, sr. vytvorili silný "trojzáprah", ktorý sa stal hnacím motorom zmien. Činnosť vedenia zväzu sa zvýšila na (dovtedy) bezprecedentnú úroveň.

Prijala sa nová koncepcia riadenia, na úrovni Ústrednej rady zväzu pozostávajúca z prezidenta zväzu, štyroch viceprezidentov so špecializáciou na vybrané kľúčové oblasti (šport, zahraničie, marketing a spolupráca s rezortami) a zástupcov štyroch oblastí - Bratislava, Západ, Stred a Východ.

K významným zmenám prišlo i vo vzťahu k partnerským organizáciám, keď SZVvZ sa stal jedným zo signatárov združenia AVOZ SR, združujúceho občianske združenia vojenského charakteru s úzkou väzbou na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Na X. sneme, ktorý sa konal 28. 2. 2026 v Budmericiach, bola schválená asi najvýznamnejšia zmena za ostatných 30 rokov - zmena názvu organizácie na Slovenská asociácia rezervistov.